Some Musings on Love - (Slovak version, translated by Marcela Bila)
Láska je tou jedinou realitou.
Láska je VŠETKO.
To je to čo nám všetci hovoria. A je to tak. Väčšina, ak nie všetky náboženstvá a duchovné teórie sú založené na tejto teórii, aspoň v základe. Avšak nie vždy sme schopní to celé obsiahnuť a preto to rozkladáme, definujeme a snažíme sa dostať pod kontrolu pochopenie toho celého po stále menších a menších čiastkach; a všetky tieto snahy vlastne obmedzujú náš duchovný vývoj miesto aby mu napomáhali.
Reč môže byť mostom, avšak častejšie býva skôr prekážkou. Aj keď hovoríme tou istou rečou, naše vrodené štruktúry a jazykové predpoklady nám bránia vidieť to čo je často krát priamo pred nami, pod nami, nad nami a v nás. Toto sa dosť jasne prejavuje v tom čo cítime keď hovoríme o našej predstave o Láske. Posielame a prijímame odkazy o Láske každý deň cez sms, email, telefón alebo si ich jednoducho povieme – „vidíme sa neskôr ... ľúbim ťa“ a tak ďalej. Vyjadrujeme ju mnohými spôsobmi; avšak zakaždým ju a jej účinok tým, že vymýšľame ďalšie a ďalšie podkategórie Lásky, ohraničujeme. Hľadáme ju všade ale nevidíme ju, presne tak ako tá ryba, ktorá ostane zaskočená keď sa jej spýtate aké to je, žiť v oceáne. Nemá to význam, keďže súvislosti sú nad rámec vnímania a chápanie ryby. Ona nevie odpoveď lebo otázka jej nedáva zmysel, namiesto toho sa ona spýta: „ Čo je to ten oceán, o ktorom hovoríš?“
Takže môžeme hovoriť o podmienečnej a bezpodmienečnej Láske. Modlíme sa za a chceme byť otvorený Láske Božej. Spomíname aj Lásku skutočnú, silnú, čistú Lásku, platonickú, mladú Lásku a mnohé ďalšie variácie na túto tému. Hovoríme o posielaní Lásky a milovaní sa. Tvrdíme, že vieme, že nás niekto ľúbi a tiež, že vieme, že nás niekto nemá rád. Vytvárame si prepracované a zložité vzťahy a dohody s inými ľuďmi na to aby sme si predali a vymenili tieto „jednotky Lásky“. Vo väčšine prípadov sa k nej staviame ako k niečomu veľmi vzácnemu, ako k cennému tovaru, ktorý neradi predávame, zo strachu aby sme sa náhodou neocitli v situácii, že nám žiadny neostane; akoby sme mali málo na sklade, čiže vzťah ako k peniazom alebo k benzínu. Vytvorili sme celú sociálnu štruktúru, v ktorej je vhodné cítiť Lásku k inej osobe, napríklad k partnerovi potom ju prepustiť aj ďalej k našim deťom, širšej rodine, priateľom a známym, akoby sa jednalo o nejaký druh pyramídovej obchodnej schémy. Hovoríme našim deťom, že ich máme radi a v tom istom momente sme schopní sa takto vyjadriť o našom domácom miláčikovi, o iPade a o úžasne prepečenom sendviči, ktorý sme si dali ráno na raňajky. Milujeme čokoládu...a tiež milujeme nášho vyvoleného partnera.
Teda, ktorá z týchto lások má väčšiu hodnotu? Je v nich rozdiel? Vedome cítime rozdiel; samozrejme, teda aspoň to tak vyzerá, že ho tak cítime. Rozdiel však nemusí byť v kvalite alebo kvantite lásky, je v našej posadnutosti neustále používať slovo láska bez plného uvedomenia. A to je v poriadku. Pretože Láska je VŠETKO a nedá sa ďalej rozoberať bez obmedzovania a ničenia jej prejavov.
Existuje len jedna Láska . Akékoľvek ďalšie rozčleňovanie alebo definície ju okamžite pretvárajú. V momente ak nejaký pocit, situácia alebo vzťah pociťujeme ako podmienečnú lásku, tak už to nie je Láska; už je to niečo iné. Ak je nejaký vzťah založený na platonickej láske, tak to znovu nie je Láska , ale niečo iné.
Ja viem, že teraz celá moja prezentácia vyznieva ako jedno veľké protirečenie. Najskôr ponúknem myšlienku, že Láska je VŠETKO; a zrazu tvrdím, že toto alebo tamto NIE je naozaj Láska. Vravím, Láska je jedinou skutočnosťou, avšak očividne posudzujem niekoľko životných situácii, že v skutočnosti nie sú skutočná láska, ale niečo menej alebo niečo iné ako Láska. To je ten nádherný paradox existencie. Tak čo je teda Láska? Láska samozrejme je všetko. A zároveň, pre životné poznanie, pre nastavenie hodnôt a schopnosť pracovať na úrovni srdca, je dôležité aby sme zažívali protiklady – tie sa stávajú prostriedkom väčšieho porozumenia a celistvosti. Vesmír stvoril život a následne vedomie aby sa rozvinula schopnosť prijímať, zažívať a vyjadrovať krásu, potešenie a pravdu o tom kto vlastne sme – Nekonečná Láska. Tak si predstavte, že vám niekto podaroval červenú ružu. Predstavte si ako ju držíte v rukách, pozeráte sa na ňu; obdivujúc jej tvar a geometrickú eleganciu. Vnímajte jej krásu, vôňu a jej nádhernú červenú farbu. Všetci sa zhodujeme na tom, že to samozrejme je červená ruža. Nie je žiaden priestor na špekulácie a dlhé debaty. Kolektívna zhoda. Avšak stojíme pred obrovskou ilúziou. Tak ako v prípade nášho vnímania a posadnutosti definovať ju, Láska nevyžaduje žiadne prívlastky ani zámená aby bola zmysluplnejšia. Môžu byť zahrnuté v kontexte – v rámci ilúzie a to je v poriadku, ...ale späť k našej ruži. Pozeráme sa na ňu. VIDÍME ju, pretože svetlo je médium, ktoré používame k vnímaniu okolitého sveta. Takže tu to máme – slnečné svetlo dopadá na fraktálne poskladané lupienky ruže. V slnečnom svetle sú obsiahnuté všetky farby dúhy. Tieto všetky farby ruža obdrží, príjme a absorbuje – všetky okrem ČERVENEJ. Červená je kvalitatívne a frekvenčne jedinou farbou elektromagnetickej informácie, ktorú kvet neabsorbuje ale ju odráža. Takže červená farba je len to čo nám tento kvet ponúka – nie to, čím v skutočnosti je. Ruža je všetko možné len nie červená! Tak sa nad tým zamyslime. Toto isté sa deje aj s ostatnými farbami. Napríklad, Zelená je považovaná a všeobecné prezentovaná ako farba života a všetkých živých vecí. Avšak zelená je farba, ktorú na nás život vrhá, zelená nám hovorí viac o tom čo nie je ako čo je. Toto je jedná veľká predstava na prijatie a pochopenie. Ak chcete môžete sa do nej ponoriť ešte hlbšie. Pretože ak budeme nasledovať cestu tohto myslenia uvidíme ako sa kruh spája.
Ak raz pripustíme, len ako myšlienkový experiment, že už sa nejedná o farby, môžeme sa začať sami seba spytovať – kde ruža začína a kde končí? V akom bode povedzme sa ruža oddeľuje od zeme? Kedy po odrezaní začína byť ruža oddelená od zeme? Je jedna ruža iná ako tá druhá – sú dve ruže viac ako jedna? Otázky začínajú byť dosť bizarné a my môžeme cítiť, že tu zabiehame už do slepých uličiek! Spomíname si, že nám bolo povedané, že sme prepojený so všetkým okolo nás a predsa si neuvedomujeme, že my a ruža sme jeden organizmus. V podstate obaja si vymieňame energiu a informácie s a v rámci toho istého fyzického prostredia. Cez deň vdychujeme tie atómy, ktoré v noci vydýchla ruža. Obaja pijeme vodu, ktorá nás udržuje pri živote. Ak sa nadýchneme vône ruže prijímame chemické esencie ruže – dar, ktorý nám ruža venuje, delí sa o ne s nami a bude to robiť pokiaľ bude žiť. No a samozrejme, kedy môže povedať, že je už mŕtva? V ako bode posúdime, že ruža už nie je ruža ale je z nej kompost?
Takže táto ilúzia oddelenosti je len jedna so sociálnych dohôd, jedna z tých, ktoré sú nám vštepované a rozširované medzi nami, denne a vo všetkých našich životných situáciách. Je to naliehavá vlastnosť ľudského vnímania, ktorú si sami vytvárame ako výsledok individuálnych alebo kolektívnych stavov nášho ega. Každú chvíľu príde niekto a povie nám, že toto je len ilúzia, že LÁSKA je VŠETKO, avšak my máme taký zvláštny zvyk prenasledovať a ukrižovať takýchto ľudí. Veru nie je to veľmi príťažlivá cesta a nie je to ani príliš pohodlné akceptovať túto ponuku. Pretože to ohrozuje stabilitu našej mysle; vyzerá, že nám to neponúka nič čoho by sme sa mohli chytiť, alebo nič čo by sme mohli použiť na vytvorenie nášho života, života individuality, žiadny dôvod, žiadny zmysel. Sme vycvičený neustále obchodovať s našim svetom z pohľadu oddelenosti, ktorý, keď to dovedieme do extrému, vyjadruje zjavný globálny chaos, ktorý sa stáva našou dennou skúsenosťou, skupinovou projekciou. Takže tak ako spieva Tina Turner: “what’s Love got to do with it?” - „Čo to má spoločné s Láskou?“ – môžeme odpovedať...všetko. Majte na pamäti, Láska je Všetkým a Láska má Plán. Tak preto, aby mohol Vesmír nájsť sám seba a spoznať sa cez biologický vnem, je potreba aby sme zažívali zámerné odtrhnutie sa od Zdroja aby sme sa s ním znova mohli neskôr spojiť. Táto udalosť je veľmi silný osobný zážitok. Transformuje všetko jedným jediným nádychom. A postupne môže dať základ novému psychologickému stavu, ktorý usporiada život a otvorí dvere do nového a nádherného sveta. Tento proces sa nazýva Láska. Energetický zdroj tohto pohybu je Láska. Tento zážitok sám o sebe je Láska. Ten, kto získa tento zážitok je Láskou. A celkový efekt je Láska – v priamom prenose.
Láska je všetko – prejavujúc sa ako všetko, všetci a to neustále. Láska je tancom života. Je to životný impulz, ktorý ho poháňa. Láska je aj to čo usmerňuje tento prúd. Láska je toto všetko...a ešte viac. A kruh sa uzatvára. Znova. Láska to sme my – znovu sa opakujúc a žijúc svoje životy. Láska je nosič zmeny pre všetky živé systémy – prejavujúce sa ako celkový odraz Boha. Môžeme to cítiť ale nie poznať, aspoň nie v ľudskej podobe. Ako vietor; nemôžeme ho vidieť, ale môžeme cítiť a vidieť jeho účinky vôkol nás. A taká je Láska. Takže my samozrejme budeme ďalej zažívať horespomenuté variácie slova láska, pretože kedykoľvek tak činíme máme možnosť zvýšiť úroveň zážitku. To je bod kde máme možnosť výberu v každom momente, počas každého stretnutia. Nepoviem Vám, že máte byť viac otvorení láske. Nebudem vám navrhovať aby ste boli stále v prítomnosti a tým zvýšili lásku. Takéto slová a výrazy sú zbytočné a nezmyselné a tiež môžu mať negatívny dopad na váš vývoj. Vy totiž STE Láska. Nemôžete byť ničím iným. Láska je Všetko a Všetko je Sväté.
Ako aj Karaimi s obľubou vraví: Aj to naše hovno je sväté! Takže nie je to nič čo treba robiť a čoho treba dosahovať. A samozrejme môžeme ďalej pátrať, hľadať a vyjadrovať, pretože to je Božská Hra a hrá sa to s nami nádherne. My sme hráči, hracia plocha, súčasť hry a tiež túžba hrať. My sme myšlienky, pocity a emócie, ktoré táto hra vytvára. A my sme Všetkým, pretože my sme Láska.... a áno...LÁSKA JE VŠETKO!
S Láskou,
Michael
December 16th 2012
Láska je VŠETKO.
To je to čo nám všetci hovoria. A je to tak. Väčšina, ak nie všetky náboženstvá a duchovné teórie sú založené na tejto teórii, aspoň v základe. Avšak nie vždy sme schopní to celé obsiahnuť a preto to rozkladáme, definujeme a snažíme sa dostať pod kontrolu pochopenie toho celého po stále menších a menších čiastkach; a všetky tieto snahy vlastne obmedzujú náš duchovný vývoj miesto aby mu napomáhali.
Reč môže byť mostom, avšak častejšie býva skôr prekážkou. Aj keď hovoríme tou istou rečou, naše vrodené štruktúry a jazykové predpoklady nám bránia vidieť to čo je často krát priamo pred nami, pod nami, nad nami a v nás. Toto sa dosť jasne prejavuje v tom čo cítime keď hovoríme o našej predstave o Láske. Posielame a prijímame odkazy o Láske každý deň cez sms, email, telefón alebo si ich jednoducho povieme – „vidíme sa neskôr ... ľúbim ťa“ a tak ďalej. Vyjadrujeme ju mnohými spôsobmi; avšak zakaždým ju a jej účinok tým, že vymýšľame ďalšie a ďalšie podkategórie Lásky, ohraničujeme. Hľadáme ju všade ale nevidíme ju, presne tak ako tá ryba, ktorá ostane zaskočená keď sa jej spýtate aké to je, žiť v oceáne. Nemá to význam, keďže súvislosti sú nad rámec vnímania a chápanie ryby. Ona nevie odpoveď lebo otázka jej nedáva zmysel, namiesto toho sa ona spýta: „ Čo je to ten oceán, o ktorom hovoríš?“
Takže môžeme hovoriť o podmienečnej a bezpodmienečnej Láske. Modlíme sa za a chceme byť otvorený Láske Božej. Spomíname aj Lásku skutočnú, silnú, čistú Lásku, platonickú, mladú Lásku a mnohé ďalšie variácie na túto tému. Hovoríme o posielaní Lásky a milovaní sa. Tvrdíme, že vieme, že nás niekto ľúbi a tiež, že vieme, že nás niekto nemá rád. Vytvárame si prepracované a zložité vzťahy a dohody s inými ľuďmi na to aby sme si predali a vymenili tieto „jednotky Lásky“. Vo väčšine prípadov sa k nej staviame ako k niečomu veľmi vzácnemu, ako k cennému tovaru, ktorý neradi predávame, zo strachu aby sme sa náhodou neocitli v situácii, že nám žiadny neostane; akoby sme mali málo na sklade, čiže vzťah ako k peniazom alebo k benzínu. Vytvorili sme celú sociálnu štruktúru, v ktorej je vhodné cítiť Lásku k inej osobe, napríklad k partnerovi potom ju prepustiť aj ďalej k našim deťom, širšej rodine, priateľom a známym, akoby sa jednalo o nejaký druh pyramídovej obchodnej schémy. Hovoríme našim deťom, že ich máme radi a v tom istom momente sme schopní sa takto vyjadriť o našom domácom miláčikovi, o iPade a o úžasne prepečenom sendviči, ktorý sme si dali ráno na raňajky. Milujeme čokoládu...a tiež milujeme nášho vyvoleného partnera.
Teda, ktorá z týchto lások má väčšiu hodnotu? Je v nich rozdiel? Vedome cítime rozdiel; samozrejme, teda aspoň to tak vyzerá, že ho tak cítime. Rozdiel však nemusí byť v kvalite alebo kvantite lásky, je v našej posadnutosti neustále používať slovo láska bez plného uvedomenia. A to je v poriadku. Pretože Láska je VŠETKO a nedá sa ďalej rozoberať bez obmedzovania a ničenia jej prejavov.
Existuje len jedna Láska . Akékoľvek ďalšie rozčleňovanie alebo definície ju okamžite pretvárajú. V momente ak nejaký pocit, situácia alebo vzťah pociťujeme ako podmienečnú lásku, tak už to nie je Láska; už je to niečo iné. Ak je nejaký vzťah založený na platonickej láske, tak to znovu nie je Láska , ale niečo iné.
Ja viem, že teraz celá moja prezentácia vyznieva ako jedno veľké protirečenie. Najskôr ponúknem myšlienku, že Láska je VŠETKO; a zrazu tvrdím, že toto alebo tamto NIE je naozaj Láska. Vravím, Láska je jedinou skutočnosťou, avšak očividne posudzujem niekoľko životných situácii, že v skutočnosti nie sú skutočná láska, ale niečo menej alebo niečo iné ako Láska. To je ten nádherný paradox existencie. Tak čo je teda Láska? Láska samozrejme je všetko. A zároveň, pre životné poznanie, pre nastavenie hodnôt a schopnosť pracovať na úrovni srdca, je dôležité aby sme zažívali protiklady – tie sa stávajú prostriedkom väčšieho porozumenia a celistvosti. Vesmír stvoril život a následne vedomie aby sa rozvinula schopnosť prijímať, zažívať a vyjadrovať krásu, potešenie a pravdu o tom kto vlastne sme – Nekonečná Láska. Tak si predstavte, že vám niekto podaroval červenú ružu. Predstavte si ako ju držíte v rukách, pozeráte sa na ňu; obdivujúc jej tvar a geometrickú eleganciu. Vnímajte jej krásu, vôňu a jej nádhernú červenú farbu. Všetci sa zhodujeme na tom, že to samozrejme je červená ruža. Nie je žiaden priestor na špekulácie a dlhé debaty. Kolektívna zhoda. Avšak stojíme pred obrovskou ilúziou. Tak ako v prípade nášho vnímania a posadnutosti definovať ju, Láska nevyžaduje žiadne prívlastky ani zámená aby bola zmysluplnejšia. Môžu byť zahrnuté v kontexte – v rámci ilúzie a to je v poriadku, ...ale späť k našej ruži. Pozeráme sa na ňu. VIDÍME ju, pretože svetlo je médium, ktoré používame k vnímaniu okolitého sveta. Takže tu to máme – slnečné svetlo dopadá na fraktálne poskladané lupienky ruže. V slnečnom svetle sú obsiahnuté všetky farby dúhy. Tieto všetky farby ruža obdrží, príjme a absorbuje – všetky okrem ČERVENEJ. Červená je kvalitatívne a frekvenčne jedinou farbou elektromagnetickej informácie, ktorú kvet neabsorbuje ale ju odráža. Takže červená farba je len to čo nám tento kvet ponúka – nie to, čím v skutočnosti je. Ruža je všetko možné len nie červená! Tak sa nad tým zamyslime. Toto isté sa deje aj s ostatnými farbami. Napríklad, Zelená je považovaná a všeobecné prezentovaná ako farba života a všetkých živých vecí. Avšak zelená je farba, ktorú na nás život vrhá, zelená nám hovorí viac o tom čo nie je ako čo je. Toto je jedná veľká predstava na prijatie a pochopenie. Ak chcete môžete sa do nej ponoriť ešte hlbšie. Pretože ak budeme nasledovať cestu tohto myslenia uvidíme ako sa kruh spája.
Ak raz pripustíme, len ako myšlienkový experiment, že už sa nejedná o farby, môžeme sa začať sami seba spytovať – kde ruža začína a kde končí? V akom bode povedzme sa ruža oddeľuje od zeme? Kedy po odrezaní začína byť ruža oddelená od zeme? Je jedna ruža iná ako tá druhá – sú dve ruže viac ako jedna? Otázky začínajú byť dosť bizarné a my môžeme cítiť, že tu zabiehame už do slepých uličiek! Spomíname si, že nám bolo povedané, že sme prepojený so všetkým okolo nás a predsa si neuvedomujeme, že my a ruža sme jeden organizmus. V podstate obaja si vymieňame energiu a informácie s a v rámci toho istého fyzického prostredia. Cez deň vdychujeme tie atómy, ktoré v noci vydýchla ruža. Obaja pijeme vodu, ktorá nás udržuje pri živote. Ak sa nadýchneme vône ruže prijímame chemické esencie ruže – dar, ktorý nám ruža venuje, delí sa o ne s nami a bude to robiť pokiaľ bude žiť. No a samozrejme, kedy môže povedať, že je už mŕtva? V ako bode posúdime, že ruža už nie je ruža ale je z nej kompost?
Takže táto ilúzia oddelenosti je len jedna so sociálnych dohôd, jedna z tých, ktoré sú nám vštepované a rozširované medzi nami, denne a vo všetkých našich životných situáciách. Je to naliehavá vlastnosť ľudského vnímania, ktorú si sami vytvárame ako výsledok individuálnych alebo kolektívnych stavov nášho ega. Každú chvíľu príde niekto a povie nám, že toto je len ilúzia, že LÁSKA je VŠETKO, avšak my máme taký zvláštny zvyk prenasledovať a ukrižovať takýchto ľudí. Veru nie je to veľmi príťažlivá cesta a nie je to ani príliš pohodlné akceptovať túto ponuku. Pretože to ohrozuje stabilitu našej mysle; vyzerá, že nám to neponúka nič čoho by sme sa mohli chytiť, alebo nič čo by sme mohli použiť na vytvorenie nášho života, života individuality, žiadny dôvod, žiadny zmysel. Sme vycvičený neustále obchodovať s našim svetom z pohľadu oddelenosti, ktorý, keď to dovedieme do extrému, vyjadruje zjavný globálny chaos, ktorý sa stáva našou dennou skúsenosťou, skupinovou projekciou. Takže tak ako spieva Tina Turner: “what’s Love got to do with it?” - „Čo to má spoločné s Láskou?“ – môžeme odpovedať...všetko. Majte na pamäti, Láska je Všetkým a Láska má Plán. Tak preto, aby mohol Vesmír nájsť sám seba a spoznať sa cez biologický vnem, je potreba aby sme zažívali zámerné odtrhnutie sa od Zdroja aby sme sa s ním znova mohli neskôr spojiť. Táto udalosť je veľmi silný osobný zážitok. Transformuje všetko jedným jediným nádychom. A postupne môže dať základ novému psychologickému stavu, ktorý usporiada život a otvorí dvere do nového a nádherného sveta. Tento proces sa nazýva Láska. Energetický zdroj tohto pohybu je Láska. Tento zážitok sám o sebe je Láska. Ten, kto získa tento zážitok je Láskou. A celkový efekt je Láska – v priamom prenose.
Láska je všetko – prejavujúc sa ako všetko, všetci a to neustále. Láska je tancom života. Je to životný impulz, ktorý ho poháňa. Láska je aj to čo usmerňuje tento prúd. Láska je toto všetko...a ešte viac. A kruh sa uzatvára. Znova. Láska to sme my – znovu sa opakujúc a žijúc svoje životy. Láska je nosič zmeny pre všetky živé systémy – prejavujúce sa ako celkový odraz Boha. Môžeme to cítiť ale nie poznať, aspoň nie v ľudskej podobe. Ako vietor; nemôžeme ho vidieť, ale môžeme cítiť a vidieť jeho účinky vôkol nás. A taká je Láska. Takže my samozrejme budeme ďalej zažívať horespomenuté variácie slova láska, pretože kedykoľvek tak činíme máme možnosť zvýšiť úroveň zážitku. To je bod kde máme možnosť výberu v každom momente, počas každého stretnutia. Nepoviem Vám, že máte byť viac otvorení láske. Nebudem vám navrhovať aby ste boli stále v prítomnosti a tým zvýšili lásku. Takéto slová a výrazy sú zbytočné a nezmyselné a tiež môžu mať negatívny dopad na váš vývoj. Vy totiž STE Láska. Nemôžete byť ničím iným. Láska je Všetko a Všetko je Sväté.
Ako aj Karaimi s obľubou vraví: Aj to naše hovno je sväté! Takže nie je to nič čo treba robiť a čoho treba dosahovať. A samozrejme môžeme ďalej pátrať, hľadať a vyjadrovať, pretože to je Božská Hra a hrá sa to s nami nádherne. My sme hráči, hracia plocha, súčasť hry a tiež túžba hrať. My sme myšlienky, pocity a emócie, ktoré táto hra vytvára. A my sme Všetkým, pretože my sme Láska.... a áno...LÁSKA JE VŠETKO!
S Láskou,
Michael
December 16th 2012
